Vavrínček: sadenie, hnojenie, strihanie a škodcovia
Všetko o vavrínčeku: sadenie, hnojenie, strihanie, boj so škodcami
Názov môže mýliť: vavrínček (čerešňový), jedna z najobľúbenejších rastlín na živé ploty na Slovensku, vôbec nie je vavrínom. Prunus laurocerasus je botanicky príbuzný čerešni a slivkám a jeho správny botanický názov je vavrínovišňa lekárska. Nech je to akokoľvek – vďaka veľkým listom, ktoré zostávajú zelené po celý rok, je ideálna ako ochrana súkromia v záhrade a na dvore. A keďže vavrínček si v posledných rokoch získal čoraz väčšiu obľubu, pribúdajú aj rôzne odrody s rozličnými listami a rastovými formami.
Čo by ste mali vedieť o vavrínčeku
Vavrínček pochádza pôvodne z Turecka. Názov vznikol spojením jeho vavrínovitých listov a plodov pripomínajúcich malé tmavé čerešne. Kvitne od apríla do júna – početné biele súkvetia sú veľmi pôsobivé a sú mimoriadne obľúbené u včiel a motýľov. Niektoré druhy kvitnú druhýkrát v septembri, zatiaľ čo iné v tomto čase nesú len tmavofialové až čierne bobule. Tie sú rovnako ako listy kra jedovaté pre ľudí aj zvieratá – vavrínček sa vďaka tomu (alebo skôr pre toto) stal Jedovatou rastlinou roka 2013 v nemeckej súťaži.
Rastlina sa teda nešíri prostredníctvom zvierat, ale len tak, že plody padajú na zem a klíčia. Tento proces je však natoľko účinný, že rýchlo rastúci vavrínček sa bez kontroly rýchlo šíri a v mnohých oblastiach je považovaný za nežiaduci neofyt. Predovšetkým v lesných oblastiach má potenciál vytláčať domáce rastliny. Na Slovensku ho Štátna ochrana prírody sleduje ako inváznu rastlinu. V každom prípade by ste mali dbať na to, aby ste rastlinu udržiavali pod kontrolou a odrez zo živého plotu vždy riadne zlikvidovali.
Správne sadenie vavrínčeka
Vavrínček patrí medzi menej náročné druhy živých plotov. Darí sa mu na plnom slnku aj v polotieni. S dostatkom vody a živín zvládne rásť aj v tieni pod stromami, hoci tam rastie o niečo pomalšie – čo niektorým záhradkárom môže vyhovovať. Vavrínček sa celkovo vyznačuje silným rastom, vďaka ktorému je taký vhodný ako ochrana súkromia. V závislosti od druhu môžete počítať s výškovým prírastkom 15 – 40 cm ročne. Rastliny rýchlo rastú aj do šírky. Pokiaľ ide o pH pôdy, vavrínček toleruje široké spektrum od mierne kyslého po zásadité.
Jedna vec vavrínčeku vôbec nesvedčí: zamokrenie pôdy. Ak sa na mieste vášho budúceho živého plotu po silných dažďoch zbiera voda, mali by ste pôdu vopred prevzdušniť pieskom alebo vybudovať drenážnu vrstvu. Len tak zaistíte, že rastliny nebudú mať „mokré nohy", pri ktorých hnilejú korene a v najhoršom prípade celý vavrínček hynie.
Vďaka svojej výbornej prispôsobivosti môžete vavrínček sadiť takmer počas celého roka. Mínusové teploty v zime sú však pre zakorenenie úplne nevhodné. Radšej počkajte do jari. Jeseň je tiež výborným obdobím na výsadbu živého plotu z vavrínčeka. Využite september alebo začiatok októbra – sadenice budú mať ešte dostatok času na vytvorenie koreňov pred zimou. Bez ohľadu na čas výsadby dbajte v prvých mesiacoch na pravidelné zalievanie.
Správna starostlivosť o vavrínček
Najlepší čas na orezanie vavrínčeka je hneď po odkvitnutí. Vtedy rastliny nesmerujú energiu do tvorby jedovatých plodov, ale výlučne do listov a výhonkov. Na strihanie nepoužívajte elektrickú nožnicu na živý plot. Tá totiž nevyhnutne krája aj cez veľké listy rastliny, ktoré potom dostávajú nepekné hnedé okraje. Lepšie je pracovať s ručnou nožnicou na živý plot. Aj keď to znamená o niečo viac práce, výsledok vyzerá podstatne lepšie – a ten rozdiel za to stojí.
Ani zalievanie by ste pri vavrínčeku nemali zanedbávať. Najmä v prvom roku je rastlina, pretože ešte nemá dostatočne rozvinuté korene, pri suchom počasí závislá od dodatočného zavlažovania. Veľké stálozelené listy odparia veľké množstvo vody počas celého roka – aj v zime.
Časté problémy s vavrínčekom
Vavrínček je síce väčšinou nenáročný, no občas robí problémy aj táto rastlina na živý plot. Prezradíme vám, čo môže byť príčinou.
Vavrínček dostáva žlté listy
Ak sa listy vavrínčeka farbia do žlta a neskôr odumierajú a opadávajú, môže to mať rôzne príčiny.
- Zamokrenie pôdy: Vavrínček je hlboko korenená rastlina a potrebuje preto pôdu, ktorá je prevzdušnená a priepustná až do hlbších vrstiev. Ak to tak nie je, korene rýchlo stoja vo vode, hnilejú a odumierajú. Ak je zamokrenie príčinou žltých listov, mali by ste konať rýchlo, kým celá rastlina neuhynie. Bohužiaľ v tomto prípade pomôže len vykopanie, prevzdušnenie pôdy alebo vytvorenie drenáže a následné opätovné zasadenie živého plotu.
- Nedostatok dusíka: Ak je celý list žltý, môže ísť o nedostatok dusíka. Ak sú žilky listu ešte zelené, ale zvyšok listu je žltý, príčinou môže byť nedostatok železa. Rozbor pôdy v prípade pochybností objasní, čo vášmu živému plotu chýba.
- Zmena stanovišťa: Vavrínček pri presádzaní často reaguje žltnutím listov na stres a zmenené podmienky. V takýchto prípadoch rastlina jednoducho potrebuje čas na zotavenie.
- Príliš vápnitá pôda: Ak vápnite trávnik v blízkosti živého plotu z vavrínčeka, časť vápna sa dostane aj do pôdy pod plotom. Príliš vysoké hodnoty pH však rastliny neznášajú. Ak príznaky nie sú príliš výrazné, často postačí aplikovať trochu kyslého kompostu z ihličnatých drevín. Hodnota pH pôdy sa časom opäť ustáli.
Vavrínček dostáva hnedé listy
Hnedé listy na vašom živom plote z vavrínčeka sú spravidla znakom toho, že rastline chýba voda. Príčiny môžu byť:
- Spálenie slnkom: Vavrínček síce znáša slnko, ale ak je pôda príliš suchá, rastlina niekedy odparí viac vody, ako dokáže doplniť. V krajnom prípade to vedie k popáleniu listov. Spoznáte ho podľa toho, že postihnuté sú najmä miesta priamo na slnku. Veľkolisté odrody vavrínčeka sú spravidla náchylnejšie na spálenie slnkom ako malolisté.
- Mrazová suchota: Aj v zime môže nedostatok vody pri zmrznutej pôde v kombinácii s príliš intenzívnym slnečným žiarením viesť k popáleniu listov. Ak váš vavrínček stojí v chladných zimných dňoch nechránený na slnku, môže ho chrániť netkaná textília. Aj jesenné hnojenie s vysokým obsahom draslíka robí listy odolnejšími.
- Sucho: Vavrínček je pomerne odolný voči suchu a typické príznaky nedostatku vody a suchoty – hnednúce listy – sa u neho prejavujú často až veľmi neskoro. Niekedy sucho medzičasom pominie a vy rozmýšľate, čo mohlo byť príčinou. V každom prípade môžete pomôcť živému plotu pravidelným mulčovaním alebo prekrytím pôdy vrstvou kompostu. To znižuje výpar a zároveň zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu.
Vavrínček nerastie
Vysadili ste živý plot z vavrínčeka, ale namiesto toho, aby mohutnel do výšky, len tak živorí? Príčinou môže byť jednak nedostatok živín. Vavrínček môže vytvárať nové výhonky len vtedy, ak je dostatočne zásobený všetkými potrebnými látkami. Najčastejší problém je však ten, že majitelia záhrad živý plot nestrihajú v nádeji, že tak rýchlejšie porastie do výšky a zhustne. Tento prístup zvyčajne prinesie opačný výsledok. Rastliny by ste mali skrátiť už na prvú jar po výsadbe, aby ste stimulovali rast a vetvenie. Vavrínčeku môžete obzvlášť pomôcť tým, že vystrihnete niektoré alebo dokonca všetky kvetné púčiky. Živý plot potom môže všetku svoju energiu vložiť do nových výhonkov a koreňov.
Niekedy je za slabý rast zodpovedná aj konkrétna odroda vavrínčeka: nie všetky druhy vyrastú niekoľko metrov a rastú zodpovedajúco rýchlo. Niektoré zostávajú relatívne nízke. Napríklad odroda 'Otto Luyken' dosiahne svoju výšku 1,50 metra až po niekoľkých rokoch.
Škodcovia na vavrínčeku
Ak na spodnej strane listov vavrínčeka spozorujete malé tmavé bodky, možno si najprv pomyslíte na škodcov – no nie je to tak. Ide o takzvané nektáriá. Tieto nektárové žľazy vylučujú sladkú šťavu, ktorú zbierajú napríklad mravce. Tie tvoria prirodzenú ochranu proti mnohým škodcom, takže vavrínček si tak udržiava vlastnú „škodcovú políciu". Malé živočíchy ako vošky preto pri tomto druhu živého plotu bývajú len zriedka problémom.
Mravce však nedokážu nič urobiť proti hubovým ochoreniam. Na vavrínčeku sa napríklad často vyskytuje takzvaná brúková škvrnitosť listov (Schrotschuss): akonáhle listy vyženú, objavujú sa okrúhle tmavé alebo vydierané škvrny. Napadnutie sa dá spravidla dobre potlačiť odstrihnutím postihnutých výhonkov a zberom chorých listov. Inak je to s pravou múčnatkou. Prejavuje sa najprv sivastým povlakom na listoch, neskôr aj deformáciami listov alebo ich úplným opadaním. Tu pomôžu len certifikované fungicídy.
Najlepšie zariadenia na starostlivosť o stromy a živé ploty
Ďalšie články na tému starostlivosti o stromy a živé ploty
Nožnice na živý plot: čistenie, mazanie a brúsenie
Starostlivo udržiavané nožnice na živý plot sú základom každej upravenej záhrady. Kto chce pravidelne tvarovať živý plot, potrebuje spoľahlivý nástroj – vrátane čistých a nabrúsených čepelí. Mnohí ...
Strihanie živého plota: kedy je zakázané a ako na to
Udržiavaný živý plot je zároveň ochranou súkromia, biotopom pre živočíchy aj dizajnovým prvkom záhrady. Aby rástol husto, udržal si tvar a nezaplešatiel zvnútra, musí sa pravidelne strihať...
Zimný rez stromov a kríkov – sprievodca FUXTEC
Zimný rez patrí k najdôležitejším opatreniam, ak chceš dlhodobo zachovať zdravie a produktivitu svojej záhrady. To, či striháš v decembri alebo až na konci zimy, nie je náhodné rozhodnutie. Za tým ...
