Trávnik do tieňa – siatie a starostlivosť

Trávnik do tieňa a jeho vlastnosti

Kým väčšina druhov tráv miluje slnečné svetlo, existujú aj také, ktoré vystačia s pomerne malým množstvom slnka. Práve tieto zabezpečujú, že trávnik do tieňa rastie a prosperuje aj na tmavších miestach v záhrade . Presné vlastnosti takéhoto trávnika závisia od konkrétnych použitých druhov tráv:

Lipnica poľná (Poa Supina)
Lipnica poľná je najdôležitejšou zložkou zmesí osív pre trávnik do tieňa. Považuje sa za druh trávy, ktorý sa najlepšie vyrovná so sťaženými svetelnými podmienkami. Je to dané jej širokými listami, ale aj tým, že jej vyhovuje vlhko, ktoré v tieni často panuje. Na rast potrebuje lipnica poľná veľa živín, preto sa v prírode vyskytuje aj na pasienkoch, kde profituje z hnoja zvierat. Tento odolný druh trávy je navyše odolný a za priaznivých podmienok dokáže úspešne konkurovať ostatným trávam. Jej podiel v zmesiach osív je preto zvyčajne nižší, pretože by inak vytlačila ostatné druhy. Okrem toho sú semená lipnice poľnej pomerne drahé, keďže kvitne neskoro a jej množenie je zodpovedajúco náročné.

Lipnica lúčna (Poa Pratensis)
Lipnica lúčna patrí k najznámejším a najpoužívanejším trávam do trávnika. Je nenáročná a odolná, obzvlášť voči záťaži spôsobenej intenzívnym využívaním. Zároveň vytvára hustý trávny koberec a robí tak zmes menej náchylnou na burinu. Lipnica lúčna je vďaka svojmu rozšíreniu a jednoduchému množeniu relatívne lacná. Hodí sa najmä na suché tienisté miesta, napríklad pod stromy, kde lístie zachytáva veľké množstvo dažďovej vody.

Lipnica hájna (Poa Nemoralis)
Lipnica hájna sa do zmesí pre trávnik do tieňa zaraďuje predovšetkým preto, že prekvapivo dobre znáša nedostatok svetla. Latinský výraz Nemoralis znamená niečo ako „patriaci do lesa". Lipnica hájna tak má svoju odolnosť voči tieňu doslova v názve. Zakorenieva pomerne plytko, a preto potrebuje vlhkú pôdu bohatú na živiny . Tvorí trsy a vytvára tak pekne hustý vzhľad trávnika. Bohužiaľ lipnica hájna nie je príliš odolná, čo sa týka záťaže. Aj relatívne malá záťaž môže poškodiť korene, ktoré ležia blízko povrchu. Zmesi s lipnicou hájnou sú preto najvhodnejšie pre okrasný trávnik v tieni. Nevyhovuje jej ani časté kosenie na nízku výšku – postupne mizne a nahrádzajú ju lepšie prispôsobené druhy tráv.

Psinček obyčajný (Agrostis Capillaris)
Psinček obyčajný pochádza tiež pôvodne z lesov a do zmesí pre tienisté trávniky sa dostal vďaka svojej výnimočnej prispôsobivosti. Je nielen odolný voči tieňu, ale vďaka koreňom hlbokým až 50 centimetrov aj odolný voči suchu a nedostatku živín. Bez problémov znáša aj časté kosenie na nízku výšku . Väčšinou sa používa len v malom podiele, aby zlepšil vzhľad trávnika v náročných podmienkach. Psinček síce tvorí trsy, ale len krátke podzemné výbežky, takže sa nešíri príliš rýchlo. Pri veľmi intenzívnom hnojení alebo pri pôde bohatej na živiny jeho schopnosť konkurovať ostatným trávam výrazne klesá.

Mätonoh trváci (Lolium Perenne)
Mätonoh trváci je ako univerzálna tráva prítomný aj v zmesiach pre tienisté trávniky. Zabezpečuje hustý, odolný trávny koberec a na slnečných miestach vytláča druhy špecializované na tieň. Tam, kde je menej svetla, je jeho rast spomalený a nemôže využiť svoju rýchlosť rastu. Na tienistých miestach len vypĺňa medzery, ktoré mu ponechávajú riedkejšie rastúce druhy. Keďže mätonoh trváci dobre znáša sucho, je vhodný najmä pre plochy pod stromami, ktoré zachytávajú dažďovú vodu.

Kostrava červená (Festuca Rubra)
Aj ďalšia univerzálna tráva – kostrava červená – je zastúpená v zmesiach osív pre tienisté trávniky. Jej výbežkaté odrody zabezpečujú, že trávnik sa rozrastá a hustie. Má rada mierne vlhkejšiu pôdu, akú nájdeme bežne v tieni múrov a plôt. Pokiaľ ide o obsah živín v pôde, kostrava červená je nenáročná a pri príliš intenzívnom hnojení ju rýchlo vytláčajú ostatné trávy. Jej jemnolisté odrody dodávajú trávniku elegantné tmavé sfarbenie, takže podiel kostravy výrazne ovplyvňuje výsledný vzhľad plochy.

Koľko tmy vydrží trávnik do tieňa?

Aj keď je trávnik do tieňa pomerne nenáročný na svetlo, úplne bez neho nevystačí. Istá minimálna miera osvetlenia musí byť splnená, aby mohol prosperovať. Množstvo svetla na konkrétnych miestach v záhrade môžete jednoducho zmerať špeciálnym luxmetrom, ktorý nájdete v dobre zásobenom záhradníctve alebo predajni potrieb pre dom a záhradu. Trávnik do tieňa potrebuje približne 1 000 až 2 000 luxov, aby dobre rástol. Ak na úroveň zeme dopadá menej svetla, ani nenáročné trávy nedokážu vykonávať fotosyntézu a hynú. Pre porovnanie: v jasný slnečný deň vo februári dopadá na trávnik na priamom slnku asi 11 500 luxov. V lete je to ešte viac.

Trávnik do tieňa na slnečných miestach?

Siať trávy milujúce slnko do tieňa nie je dobrý nápad – ale ako je to naopak? Musíte pri zakladaní trávnika so slnečnými aj tienistými miestami použiť dve rôzne zmesi osív?
Odpoveď je: Nie. Trávnik do tieňa rastie aj na plnom slnku. Je to preto, že zmesi osív sa skladajú z viacerých rôznych druhov tráv. Podľa podmienok sa na danom mieste presadia tie trávy, ktoré sú na ne najlepšie prispôsobené. Tak napríklad lipnica poľná a lipnica hájna budú na plnom slnku rýchlo prekonané mätonohom trváci. Ten tu však vytvorí nádherný hustý trávny koberec. V tieni, kde mätonoh slabne, zase obidva spomínané druhy vypĺňajú medzery a aj tu vzniká hustý trávnik. Trávnik do tieňa je teda univerzál medzi trávnikmi, vhodný pre miesta so všetkými svetelnými podmienkami. Ak si chcete zmes osív sami poskladať, zohľadnite aj to, či je pôda na danom mieste suchšia alebo vlhšia, a podľa toho vyberajte druhy tráv.

Cena trávnika do tieňa

Keďže zmesi osív pre tienisté trávniky obsahujú druhy tráv, ktoré sa menej bežne pestujú a ich množenie je náročnejšie, sú spravidla drahšie ako iné druhy trávnikov. Pojem „trávnik do tieňa" však nie je právne chránený a výrobcovia môžu ako trávnik do tieňa označiť akúkoľvek zmes. Ak zmes obsahuje len štandardné druhy tráv, úspech sa pravdepodobne nedostaví. Pri výbere preto nehľaďte len na cenu, ale predovšetkým na zloženie osiva! Zmes by mala obsahovať aspoň jeden, najlepšie však dva druhy tráv ako lipnica poľná, lipnica hájna alebo psinček obyčajný, ktoré sú výborne prispôsobené na nedostatok svetla. Zvyšok zmesi by mali tvoriť druhy, ktoré vytvárajú hustý trávny koberec – ideálne nielen mätonoh trváci, ale aj kostrava červená a/alebo lipnica lúčna. Čím vyváženejšia je zmes, tým lepšie sa trávnik vyrovnáva s rôznymi požiadavkami daného miesta.

Miešať trávnik do tieňa a hraciu trávu?

Často sa objavuje otázka, či by bolo vhodné kombinovať zmesi pre tienisté a hracie trávniky, aby vznikol odolnejší trávnik do tieňa. Myšlienka miešania rôznych druhov tráv je sama osebe dobrá a zohráva dôležitú úlohu aj pri výbere vhodného osiva. Táto úvaha je však príliš zjednodušená a nevychádza: väčšinou nie sú druhy tráv v oboch zmesiach až tak odlišné. Keďže podiel silne tieňomilných tráv v tienistom trávniku je už tak pomerne nízky, miešanie s hracou trávou by ho ďalej znížil. Trávnik do tieňa by bol potom ešte náchylnejší, pretože podiel tráv neprispôsobených na slabé svetelné podmienky by ešte vzrástol. Trávnik do tieňa už obsahuje správne zloženie, aby bol čo najodolnejší. Kombinácia s hracím alebo záťažovým trávnikom je preto zbytočná. Ak však chcete ušetriť, môžete trávnik do tieňa zasiať skutočne len na tienistých miestach a pre plochy na slnku použiť inú zmes trávnika. Dbajte pritom na to, aby obe zmesi mali po vzídení podobný odtieň zelene.