Žihľava – otravná aj užitočná zároveň

V prírode nájdeš žihľavu najmä na slnečných až polotienistých stanovištiach s pôdou bohatou na dusík a humus. Môžu to byť napríklad brehy riek, lesné prieseky alebo lúky. Podľa druhu je jednoročná alebo viacročná. Najrozšírenejšia tzv. „veľká žihľava" (Urtica dioica) vytvára rozsiahlu sieť koreňov a je mrazuvzdorná. Dosahuje výšku až troch metrov a má tendenciu, ak sa jej na stanovišti darí, bujne sa rozrastať. Svoj názov, a aj svoju povesť, vďačí žihľava tzv. pálivým chĺpkom, ktoré sa nachádzajú na všetkých zelených častiach rastliny. Chránia ju pred bylinožravcami tým, že pri kontakte ako injekčná ihla uvoľňujú pálivú tekutinu do pokožky. Kyselina mravčia a ďalšie účinné látky v nej obsiahnuté spôsobujú svrbivé a bolestivé pupence, ktoré po čase zmiznú. Žiaľ, neexistuje žiadny prostriedok, ktorý by tento proces urýchlil. Len masti vhodné aj na uštipnutie hmyzom môžu mierne zmierniť svrbenie. Správnou technikou (pálivé chĺpky sú väčšinou nasmerované výlučne nahor) a vhodnou výstrojou sa však môžeš vyhnúť tomu, aby si pri plení musel znášať nepríjemný obranný mechanizmus žihľavy.

Žihľava však nie je len obávaným burinaním. Mnohé jej vlastnosti z nej robia aj cenného pomocníka v záhrade. Žihľavová hnojovica a výluh môžu slúžiť ako hnojivo aj ako prípravok proti burине pre iných nežiadúcich hostí. Niektoré škodcovia, napríklad pavúčavce alebo vošky, neznášajú šťavu žihľavy a dajú sa ňou dobre odplašiť. V kuchyni môžeš toto vitamínmi a minerálmi bohaté burinanie všestranne využiť. Všetky časti rastliny sa dajú uvariť a pripraviť ako špenát alebo iná listová zelenina. Chuť je však trochu horká, preto nie každému chutí. Na využitie liečivých účinkov žihľavy sa najčastejšie pripravuje čaj z listov. Ten pôsobí diureticky a má podporovať látkovú premenu. Trik, ako sa pri zbere vyhnúť bolestivým skúsenostiam, je odstreľovať listy pozdĺž stonky zdola nahor. Tak nemôžu nahor nasmerované pálivé chĺpky preniknúť do pokožky. Rukavice nosiť by si mal aj napriek tomu. Pozor však: mnohé domáce druhy húseníc, ako napríklad babôčka páví oko (Aglais io) alebo babôčka admirálska (Vanessa atalanta), žerú listy žihľavy, a preto je dôležité, aby rastliny neboli úplne vyhubené.
Likvidácia žihľavy v záhrade
Aj keď chceš využiť pozitívne vlastnosti žihľavy, určite nechceš, aby rástla všade po záhrade podľa vlastnej vôle. Ak sa už rozrástla, musí ustúpiť. Ak chceš pestovať niekoľko rastlín, aby si mohol využívať listy a stonky v záhrade a v kuchyni, zvyčajne sa na to hodí odľahlý kút záhrady, napríklad blízko kompostu. Tam sa žihľave spravidla darí, nikoho neruší a zabraňuje šíreniu iného buriny.
Ručné odstraňovanie žihľavy

Kvôli pálivým chĺpkom a ich bolestivým účinkom by si mal pri odstraňovaní žihľavy postupovať trochu inak ako pri iných burinách, ktoré môžeš jednoducho chytiť a vytrhať. V každom prípade dbaj na to, aby si pri práci vždy nosil rukavice. Aj keď žihľavu napríklad pokosíš, chĺpky síce nemôžu poškriabať pokožku, pálivá tekutina sa však napriek tomu uvoľní. Keď s ňou prídeš do kontaktu, spočiatku nič nepocítiš, ale po hodinách zmes prenikne do hlbších vrstiev pokožky a dá o sebe vedieť svrbením a pálením. Dlhý odev je pri odstraňovaní žihľavy preto taktiež odporúčaný.
Aby si znížil riziko zranenia, často pomáha žihľavu najprv pokošovať, skôr než začneš bojovať s koreňmi. Na trávniku to jednoducho zvládneš kosačkou, inak ti tu dobre poslúži motorová kosa. Samotné oddelenie nadzemných častí rastliny však nestačí na trvalé zbavenie sa žihľavy – pokiaľ nemáš veľa trpezlivosti a neopakuješ to aspoň každý týždeň počas až dvoch rokov. Niekedy, keď nie je možné vykopať všetky korene, neostáva iná možnosť. Ak však ide len o niekoľko žihľav, je lepšie raz sa poriadne postarať a potom mať pokoj. Na vykopávanie koreňov si vyber najlepšie deň po poriadnom daždi. Dobre navlhčená pôda je totiž kyprejšia a oveľa ľahšie z nej vytiahneš všetky korene až po najmenšie vetvičky. Tým sa zvyšuje šanca, že žihľavu po jednorazovej čistiacej akcii neuvidíš znova. Na boj so žihľavou si vyber jar, skôr než žihľava začne kvitnut a následne sa sama rozsieva. Inak budeš musieť nastúpiť znova o rok.
Alternatívy k vykopávaniu koreňov
Ak už žihľava zabrala veľkú plochu v záhrade, môže byť vykopávanie všetkých koreňov príliš namáhavé a zdĺhavé. Aj keď burina rastie blízko múru alebo hranice pozemku, táto metóda jednoducho nie je realizovateľná. Ak nechceš neustále kosiť čerstvé výhonky, zostávajú ti dve alternatívy:

Zakrytie žihľavy netkanou textíliou proti burine: Zakryj pokosené stonky žihľavy
netkanou textíliou proti burine alebo nepriehľadnou fóliou. Ak ide o veľkú plochu, môže byť vhodné vysypať na ňu kôru alebo štrk, aby celok vyzeral krajšie. Po asi
pol roku môžeš byť istý, že korene odumreli, a fóliu odstrániť.
Najlepší čas na začatie tejto metódy je jar. Na jeseň môžeš záhon prehrabať, dôkladne hnojit a zasiadiť trávnikom alebo inými rastlinami. Tie budú mať dostatok času, aby pred zimou dobre zapustili korene a na budúcu jar mali náskok pred prípadnou burinami.
Mulčovanie žihľavy:
Prírodnou alternatívou k zakrývaniu fóliou alebo textíliou je použitie organického materiálu. Nadrob skosený trávnik alebo dokonca pokosené žihľavy a rozlož hmotu na stonky žihľavy. Mulč taktiež odníma burine svetlo a zabraňuje jej opätovnému rastu.
Zároveň dodáva pôde dôležité živiny v podobe dusíka a ďalších minerálov. Ak však príliš rýchlo zhnije alebo je vrstva príliš tenká, žihľava môže znova preraziť.
Pri tomto postupe preto pravidelne kontroluj, či sa niečo na záhone nedeje, a v prípade potreby zasahuj.
Využitie pokosenej žihľavy v záhrade
Vďaka svojim cenným obsahovým látkam nemusíš vyplienené alebo pokosené žihľavy nevyhnutne vyhodiť do bioodpadu alebo zmesového odpadu. Čerstvo vytrhané by si ich však nemal hádzať na kompost, pretože tam môžu znova vyrásť a ďalej sa šíriť. Žihľavu preto najprv nechaj uschnúť na slnku alebo ju skladuj týždeň v čiernych plastových vreckách, aby si sa ubezpečil, že je mŕtva, až potom ju kompostuj. Prípadne ju môžeš využiť na výrobu hnojiva alebo prípravku proti burine: